Rastieme cez vzťahy – Ja a Ty
Ako som rástla cez vzťahy :).
Kedysi som stála pred situáciami, ktoré som jednoducho nevedela zvládnuť. Keď prišlo na nepríjemné rozhovory, radšej som hľadala cestu, ako sa im vyhnúť. Nevypovedané zostávalo stále skrytým… Nevedela som, ako hovoriť. A úprimne? Ani som nechcela ísť do konfliktu. Vzťahové veci som nevedela uchopiť, cítila som tlak a bolo mi z toho nepríjemne. A keď som už zo seba niečo dostala, boli to slová plné strachu, obhajoby a chaosu. Nič, čoby niečo vyriešilo.
Dnes už viem, čo za tým bolo. Nevedela som sa postaviť sama za seba. A tak sa mi tie isté situácie vracali. Znova a znova. Tie isté pocity, tie isté nepochopenia… len v inom šate. Nechápala som, že mi život ukazuje cestu. Ten nepríjemný pocit, ktorému som sa tak vyhýbala, by bol v skutočnosti len chvíľkový. Ohraničený. Prešiel by. Namiesto toho som si v sebe pestovala strach, domnienky a nedorozumenia. Niekedy až do takej miery, že som sa pristihla, ako sa obhajujem sama pred sebou.
Poznáš to? Toho, čoho sa najviac bojíme, si nás nájde. Nie preto, aby nás zlomilo… ale aby nás to posunulo. Pohyb a skúsenosť sú to, čo nás mení. Rastieme. Meníme sa. A naši partneri spolu s nami. Keď stagnujeme, cítime to. Na tele aj na duši. Bolesti hlavy z preťažených myšlienok. Stiahnuté brucho, ktoré nevie „stráviť“ to, čo sa deje. Pocit, že nie sme dosť. A pritom túžime len po jednom – aby nás ten druhý uistil, že je všetko v poriadku. Lenže často je zmätený rovnako ako my.
A pochopila som
Všetky tie bolestivé situácie… mali zmysel. Dnes sú mojimi skúsenosťami. Prišiel moment zlomu. A ja som to tentokrát urobila inak. Zobrala som zodpovednosť do vlastných rúk. Postavila som sa do pravdy. So vztýčenou hlavou a láskou v srdci. S úctou k partnerovi som otvorila tú pomyselnú „trinástu komnatu“. Miesto, kam sa nám nechce pozerať. A začali sme upratovať. Obaja. Áno, bol tam strach. Veď opúšťame to, čo poznáme.
Ale tentokrát som nepálila mosty. Nereagovala som z chaosu ani zranenia. Bola som si vedomá svojho podielu. A práve toto uvedomenie mi otvorilo dvere k pochopeniu toho druhého. Možno si teraz kladieš otázku – ako sa to dá? Nebolo to zo dňa na deň. Začala som na sebe pracovať pred rokmi. A od roku 2018 som sa hlbšie ponorila do energií Luny. Cykly Mesiaca mi začali dávať zmysel. Postupne som spoznávala samu seba. To, kto som… čo cítim… kam smerujem. A krok za krokom som sa menila.
Dnes som ženou, ktorá sa vie postaviť za seba. Vie pomenovať, čo cíti. Vie povedať „nie“ bez strachu. A dôveruje – sebe aj životu. A vieš čo je na tom najkrajšie? Že tú možnosť má každá z nás. Vždy môžeme začať. Práve teraz nás podporujú energie Novolunia vo Váhach. Jemné, ale silné. Vedú nás k rovnováhe vo vzťahoch. K pravde, ktorá sa dá povedať láskavo. K odvahe riešiť to, čo sme doteraz odkladali. Posilniť to, čo je krásne. A uzdraviť to, čo bolí. Stačí urobiť prvý krok.
S láskou Michaela