PRAVÁ LÁSKA NEPRICHÁDZA S DRÁMOU.
Možno to poznáš aj ty… Na začiatku všetko vyzerá krásne. Motýle v bruchu, nekonečné správy, úsmevy, iskry, pocit, že „toto je ono“.
Muž je pozorný, charizmatický, zaujíma sa, hovorí ti presne to, po čom si túžila – bombarduje ťa láskou.
Cítiš sa videná, vnímaná, krásna, výnimočná. A potom… sa zrazu niečo zmení. Zmení sa energia v jeho prítomnosti, všetko začína byť biele alebo čierne.
Začne byť chladný, kritický, spochybňovať čo robíš a ako to robíš. Odmieta rozhovory, alebo naopak – prichádza hádka, slzy, zmätok.
Začína sa emocionálna horská dráha.
Tvoje srdce nestíha spracovať ten náhly obrat. A ty sa pýtaš sama seba – “Čo som urobila zle?”
Ale toto nie je láska. Toto je VZOREC
, ktorý nás učí, že láska má bolieť.
, ktorý nás učí, že láska má bolieť.-
-
-
- že, to keď niečo silno cítime, tak to musí byť osud
- čím väčšia horská dráha, tým väčšia „vášeň“
-
-
Nie nemusí to tak byť, rozhodnime sa.
pretože:
Pravá láska 
je pokoj. Je to pocit istoty.
je pokoj. Je to pocit istoty.Je to niekto, pri kom sa ti uvoľní telo – nie stiahne žalúdok.
Niekto, kto ti dáva priestor – nie niekto, kto ti berie pôdu pod nohami.
Ak ťa niekto rozkolíše tak, že sa necítiš sama sebou. Cítiš sa zmätená viac ako šťastná a stále sa pýtaš, kde si spravila chybu.
ZASTAV SA.
A pripomeň si, že láska nemá byť TEST ani DRÁMA.
Láska je spojenie, Láska je pokoj, Láska je dôvera.Nie každý začiatok, čo vyzerá ako rozprávka, vedie k šťastnému koncu.
A možno práve ten pokojný začiatok nemusí byť vôbec nudný – možno práve tam nájdeš to, po čom naozaj túžiš.
V preklade:
„Nie každý začiatok, čo vyzerá ako ROZPRÁVKA, vedie k šťastnému koncu.“To, čo na začiatku vzťahu pôsobí intenzívne, romantické, s veľkou vášňou a emóciami, skutočne stojí na pevných základoch.
Niekedy nás silné prvotné nadšenie pomýli. Sme z toho očarené, až zaslepené, a prehliadame varovné signály.
Vzťahy, ktoré začínajú ohňostrojom, často VYHORIA rovnako rýchlo, ako sa zapália.
„A nie každý príbeh, čo začína ako ticho, je nudný.“Narážam to na to, že mnohé ženy majú pocit, že keď ich niekto „neodpáli“ na prvom rande, tak to nie je ono. Ale pravda je, že tie skutočne hodnotné vzťahy často začínajú pomaly, prirodzene. BEZ MANIPULÁCIE, BEZ CHAOSU, BEZ ADRENALÍNU. Len pokoj, záujem, dôvera, rast. Až sa z toho zrazu stane niečo naozajstné. To „TICHO“ je práve ten bezpečný priestor, ktorý nehrá divadlo, ale rastie spolu s tebou.
Inými slovami:
DRÁMA NIE JE DôKAZ LÁSKY.
TICHO A STABILITA NIE SÚ NUDA – sú to často najväčšie poklady.
Buďte k sebe láskavé a dovoľte si rozhodnúť sa.
s láskou Michaela
Báseň – Keď Luna odhaľuje pravdu
Táto báseň vznikla v období, keď Slnko prechádzalo znamením Škorpióna a dorastajúca Luna postupne odhaľovala to, čo bolo dlho skryté pod povrchom.
Prechádzala som vlastnými tieňmi, spochybňovala svoje rozhodnutia a niesla v sebe pocit, že ak niečo bolí, musí to byť moja chyba. Až v tichu písania som pochopila, že tieto emócie ma nelámali – viedli ma hlbšie k sebe a k pravde, ktorú som si dovtedy netrúfala vysloviť.
Pravá láska neprichádza s drámou.
Škorpión nás učí ísť do hĺbky, no Luna nám zároveň ukazuje, že uzdravenie sa nedeje cez boj, ale cez vedomé precítenie a uvoľnenie. Keď prestaneme obviňovať seba a dovolíme starým príbehom odísť, vznikne priestor pre lásku, ktorá je pokojná, tichá a pravdivá – najskôr k sebe, až potom k druhému.
Smútok sa mi vkráda hlboko do duše,
ticho ma hladí a vedie späť do mojej náruče.
Som sama v tieni, v temnom smútku,
pýtam sa, či nesiem vinu v tomto zmätku.
Dovolila som viac, než srdce uniesť vie,
a teraz z mojich slov len prach sa zodvihne.
Dvere sa zatvorili, zhaslo v nich svetlo,
Dvere sa zatvorili, zhaslo v nich svetlo,
a ja hľadám sebalásku, ktorá je pre mňa všetko.
Vo vnútri zúri divý, večný boj,
rozum sa háda so srdcom o pokoj.
Trhajú ma na tisíce drobných kúskov,
už nevládzem stáť v tieni prázdnych skutkov.
Ponáram sa do bahna vlastných zlyhaní,
no tam, v tom tichu, začínam sa nachádzať v písaní.
Nechám si čas, nech sa moje vnútro zocelí,
nech sa z bolesti stane skúsenosť, ktorá ma posmelí.
Kým nové príde, nechám staré odísť v pokoji,
odplaví ho krištáľová rieka v mojom zmierení.
A keď sa nadýchne moje srdce prvý krát bez strachu,
vykročím na cestu kde kvitnem a neostávam zabudnutá v prachu.
Tam kde čaká pokojná, čistá sila,
čo sa vo mne rodí, hoci som ešte zranená a tichá.
A ja ju cítim, slabú no pravdivú v hrudi –
že raz z tejto tmy vyrastiem do svetla, čo ma znova vzpruží.