Uvedomenie
Dnes mi to celé doplo… Prišiel AHA moment a ja som konečne dokázala odstúpiť zo začarovaného kruhu, ktorý som si svojimi domnienkami posilňovala a videla situáciu jednostranne. Hádajte čo sa stane, keď zmeníme uhoľ pohľadu…. Prišla som na to, že človek po mojom boku sa snažil a ja som dlhšiu dobu riešila seba, namiesto nás dvoch. Môj partner je úžasný človek, prirodzene vtipný, láskavý, oddaný. V našich životoch sa však udiali veci, ktoré nás rozdelili. Či na určitý čas alebo navždy, ukáže čas. Áno bola to láska na začiatku, veľa sme si odovzdávali zo svojich životov. Avšak neuvedomila som si jedno, ja som mala svoj život vysporiadaný a on nie. Robila som na neho nevedome nátlak a očakávala som, že sa hneď zaradí do nášho spoločného života. Nemal čas smútiť a vyrovnať sa s minulosťou. Nemal čas, postaviť sa na vlastné nohy a pocítiť zodpovednosť len za seba.
Kto je vinný?
Neviem, kto je vinný z nás dvoch. Každý máme svoj podiel na rozpade vzťahu a aj za to, že sme to nechali tak ďaleko zájsť. Odlúčenie je v tejto chvíli isté, sme rezignovaní, zmätení a ubolení. Potrebujeme čas na vyliečenie zranení. Teraz máme pocit, že každý z nás má svoj svet a nerozumie tomu druhému. Presne pred dvomi rokmi – presne na deň, sme každý na opačnej strane veľkého príbehu o našej láske. Veľa sme sa od seba učili a naučili, častokrát to bolo o kompromisoch. Niekedy sme išli až za svoje pomyselné hranice, len aby ten druhý bol spokojný. Prestali sme sa na veci pozerať rovnako a prichádzali prvé nezhody. A keďže sme sa ani jeden nechceli dostať do konfrontácie, každý z nás si nedorozumenia riešil v sebe tak, ako vedel. Vzďaľovali sme sa od seba, vedome aj nevedome, fyzicky aj intímne.
Intímne spojenie
Možno veľa z vás myslí na sexuálne spojenie, ale ja myslím na „intímne splynutie“ dvoch duší. Pretože keď sme sa stretli, naše duše sa spojili a bol to okamih, ktorý mám doteraz v pamäti a na celom tele zimomriavky. Spoločnou túžbou po novom živote sme rozsvietili všetko vôkol nás a aj svetlo v nás. Niečo tak silné som nikdy necítila. Máme krásny 6 vzťah – čo je pre nás o láske, kráse a vytváraní harmónie, ale aj o pripútanosti a nespracovaní toho starého v našich životoch. Mali sme sa naučiť prijať toho druhého taký aký je, bez lipnutia na tom, akoby mal ten druhý vyzerať alebo čo by mal robiť. Stále píšem v prítomnom okamihu, pretože len čas ukáže či odlúčenie je to natrvalo alebo len na nejaký čas.
Vytvorili sme spoločne domov a vložili sme do neho kus seba. Obaja sme to urobili nám prirodzeným spôsobom. Drahý vytváral krásu domova darom z troch 1 (manuálne zručný) a ja svojou odvahou a energiou robiť svet lepším. Popri všetkej tej práce na novom domove, sme akosi zabúdali jeden na druhého a na spoločné chvíle, ktorých bolo stále menej. Máme nové bývanie, nové miesto, začiatok niečoho nového v našich životoch a predsa sa niečo končí. Uzatvára sa jeden cyklus a príde nový. Sama neviem aký bude, ale teraz už viem, že: s najväčšou láskou akú som kedy cítila, púšťam človeka, ktorého možno nikdy neuvidím, pretože prišiel jeho čas postaviť sa za seba a do svojej sily. Aj o tomto je život. Pripájam aj starší článok, ktorý je stále aktuálny ohľadom odpustenia: https://www.vplyvluny.sk/odpustenie-v-nasom-zivote/
Nie je ľahké, keď srdce vie a rozum cíti…..
S láskou Michaela Mryjam